|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Urbár a pozemkové spoločenstvá Urbárom sa v bežnej reči rozumie súbor pozemkov,
ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve
urbárnikov, teda osôb združených v pozemkovom spoločenstve. Urbárska
pôda sa nachádza zväčša v extraviláne a ide spravidla o pasienky
a lesy, ktoré v minulosti slúžili obyvateľom dediny. Z právneho hľadiska ide o osobitný druh
podielového spoluvlastníctva. Zvláštnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva
v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky
pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť.“ To znamená, že urbár síce
tvoria viaceré pozemky (nemusia susediť), no nemožno s nimi nakladať
samostatne, majú teda spoločný právny režim. Urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže
predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť len podiel na
„spoločnej nehnuteľnosti“, teda na všetkých pozemkoch tvoriaci urbár.
Z tohto hľadiska sa hovorí o nedeliteľnosti
urbáru, ktorá je ukotvená aj v zákone č. 181/1995 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách (§ 4 ods. 1). V katastri nehnuteľnosti
sa táto nedeliteľnosť prejavuje tým, že na všetkých „urbárskych“ listoch vlastníctva má každý
spoluvlastník rovnaký podiel. POZEMKOVÉ SPOLOČENSTÁ Pozemkové spoločenstvá sú združenia spoluvlastníkov a ich
poslaním je organizovať hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti.
V bežnej reči sa o nich hovorí ako o „urbárskom spolku“, „spolku
urbarialistov“, „urbári“ a pod.. Pozemkové spoločenstvo môže existovať ako
právnická osoba, alebo ako takzvané „pozemkové spoločenstvo bez právnej
subjektivity.“ Register pozemkových spoločenstiev vedie obvodný lesný úrad. Každý urbárnik je automaticky členom pozemkového
spoločenstva. Spory medzi členmi spoločenstva rieši zmierovacia komisia, ak
to ustanovuje zmluva o založení alebo stanovy. V prípade, že existuje
zmierovacia komisia, musia sa urbárnici v sporoch obrátiť najprv na túto
komisiu. Ak komisia spor nevyrieši do 4 mesiacov, môže sa urbárnik obrátiť priamo na súd. Orgánmi
spoločenstva sú Volebné obdobie orgánov spoločenstva môže byť najviac päť
rokov, pričom dĺžku volebného obdobia orgánov spoločenstva určí zmluva o
založení alebo stanovy. Do pôsobnosti zhromaždenia patrí najmä voliť orgány
spoločenstva, rozhodovať o rozdelení zisku, o zmene stanov
a pod.. Zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok a rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov, ak sa nevyžaduje podľa zákona alebo
podľa zmluvy o založení dvojtretinová väčšina všetkých hlasov. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výkonný výbor koná
navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Výbor
spoločenstva predloží valnému zhromaždeniu spolu s ročnou účtovnou závierkou aj návrh na spôsob rozdelenia zisku,
prípadne spôsob úhrady straty. Dozorná rada je oprávnená kontrolovať všetku činnosť
spoločenstva a prerokúvať sťažnosti jeho členov. Každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a
povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu alebo podľa
veľkosti vlastnených podielov spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení
neupravuje túto otázku inak. PREDAJ URBÁRU Je potrebné rozlišovať medzi majetkom pozemkového
spoločenstva a majetkom urbárnikov. Majetkom spoločenstva nie je
spoločná nehnuteľnosť, preto pozemkové
spoločenstvo nemôže predať žiadnu časť spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové
spoločenstvo môže rozhodovať len o tom, ako sa bude na spoločnej
nehnuteľnosti hospodáriť. Predávať, zamieňať, darovať, či inak scudzovať
spoločnú nehnuteľnosť(resp. podiely na nej) môžu len urbárnici. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je
nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Ak by urbárnici chceli nakladať zvlášť s každým pozemkom
tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť, museli by rozhodnúť o zrušení
pozemkového spoločenstva. |
|
